DOROTA SADOVSKÁ

Narozena / Born:           

1973, Bratislava, Slovenská republika

Studium / Studies:

1997 - diplom a titul Magistr umění, Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU), Bratislava

1999 - diplom DNSEP, École Nationale des Beaux Arts, Dijon, Francie

2004 - obhájení doktorátu a titul "ArtD. ", Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU), Bratislava

Samostatné výstavy (výběr) / Solo exhibitions (selected):

1997  Luminia. Galéria J. Koniarka, Synagóga, Trnava

1998  L‘examen du mur. Galéria Interface, Dijon, Francie

1999  V žltej krabici. Galéria Priestor, Bratislava

1999  Bez krídel. Považská galéria umenia, Žilina

2000  Dimenzia S. Múzeum V. Löfflera, Košice

2000  Album de Paris. Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava

2000  Svatí natvrdo. Moravská galerie, Brno

2000  Václav a tí druzí. Galerie Václava Špály, Praha

2002  San Francisco-Bruxelles-Bratislava. Galéria mesta  Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava

2002  Yellow soul. South Tipperary Arts Centre, Clonmel a Belltable Arts Centre, Limerick, Irsko

2004  Zvliekanie z kože. Galérie Nova, Bratislava

2004  V rozhraní. Galéria Medium, Bratislava

2004  Korporalits. MuseumsQuartiers 21, Wien, Rakousko

2004  Portréty. Galeria Chobot, Wien, Rakousko

2005  4^th international festival of photography in Lodž. Polsko

2005  SADO. Autorský časopis, akce v slovenských, rakouských, českých a francouzských prodejnách periodik a knihkupectvích

2007  SADO 1 a 2. Galerie Caesar, Olomouc

 Společné výstavy (výběr) / Collective exhibitions (selected):

1997  60/90. Galéria Medium, Bratislava

1998  Medzisvet.  Slovenská národná galéria, Bratislava

1999  Barok a súčastnosť - Stratený raj. Slovenská národná galéria, Bratislava

1999  Feminin-feminin. Atheneum, Dijon, Francie

1999  Following and to be followed IV. Consortium, Dijon, Francie

1999  Slovak Art for Free. Projekt pro Slovenský pavilón, Bienále Benátky, Itálie

2000  20. storočie. Slovenská národná galéria, Bratislava

2001  28^th Youth salon. Zagreb Fair Building, Chorvatsko

2001  goEurope: the kaleidoscopic eye. Museum für Photographie Braunschweig, Německo

2001  New Connection. Courtyard Gallery, New York, USA

            Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava

            Národní galerie v Praze, Veletržní palác, Praha

2001  6. Fotofestival Herten. Německo  

2001  Slovenská fotografia 1925 – 2000. SNG, Bratislava

2002  Mark. Project Arts Centre, Dublin, Irsko

2002  Das ist Kunst. Museum Sammlung Friedrichshof, Rakousko  

2002  Česká a slovenská fotografie 80-90 let 20. století. Museum umění Olomouc

2002  Space. Center of contemporary art, Dunaújváros, Maďarsko  

2002  Museum Moderner Kunst, Passau, Německo  

2002  Slovenská fotografia 1925 – 2000. Galerie hlavního města Prahy, Praha

2003  Stadt in Sicht. Künstlerhaus, Wien, Rakousko

2003  Ona a jej srdce.  Dom fotografie, Poprad a Městská galerie, Cheb

2003  International festival of the digital image. INOUT, Praha

a Galéria Trafó, Budapešť, Maďarsko

2003  Giovanni Nepomuceno. Villa Ghellini Villaverla, Vicenza, Itálie

2003  Contemp. Slovak Photography.ů Temple Bar, Dublin, Irsko

2004  Puls’art. Le Mans, Francie   

2004  Galerie Fotohof, Salzburg, Rakousko

2004  Month of Photography. Galeria Chobot, Wien, Rakousko

2005  Pražské bienále 2. Karlin Hall, Praha

2005  Prievan. Múzeum umenia Žilina a Galerie hlavního města Prahy, Praha

2005  FotoNoviembre. VIII bienal internacional de fotografía.
El Castillo Espacio Cultural, Tenerife, Španělsko

2006  Autopoesis. Slovenská národná galéria, Bratislava
2006  Národní galerie v Praze, Veletržní palác, Praha

2006  BaCa-Kunstforum. Tresor, Wien, Rakousko
2007  Biennale d’arte contemporanea. Bari, Itálie
2007  White Space. Zurich, Švýcarsko

Text z katalogu k výstavě

V  súčasnej teórii sa stretneme s prevahou názorov, že „postmoderné umenie zobrazuje telo ako prázdnu nádobu..., že ľudská figúra je ako taká prázdna, alebo vyprázdnená“ (McEvilley), pretože umelci sa často sústreďujú na jeho torzo, anatomicky zaujímavé fragmenty, sexuálne znaky či sondu do jeho útrob a tvár pre nich prestáva byť nositeľom významov. Práve demonštratívne zvýraznenie telesnosti a zdanlivá absencia duchovného obsahu však môže vyprovokovať intenzívnejšie zamyslenie sa nad dualitou tela a duše, keďže vďaka figuratívnej tradícii západnej kultúry a umenia máme hlboko vžité vnímanie ich komplementárneho vzťahu. Skôr sa zdá, že to, čo sa v skutočnosti vyprázdnilo, nie je telo, ale formy vyjadrenia jeho spirituálnych obsahov.

Práve tieto otázky vo mne vyvoláva tvorba Doroty Sadovskej, kde reprezentácia tela – či už cudzieho, alebo jej vlastného – zdanlivo akoby žičila polarite oboch spomínaných komponentov. Toto konštatovanie posilňuje aj fakt, že autorka sama sa pri pokuse podrobiť svoju tvorbu reflexiám teoretikov rozhodla rozčleniť ju na dve časti: na prvú, spojenú s religióznymi motívmi, kde sa prostredníctvom ikonografie tematizujú symbolické a kultúrne významy tela, a druhú, kde sa vynárajú skôr jeho existenciálne danosti ukotvené v jeho biologických, genderových a sociálnych súvislostiach. Obe výrazové polohy sa však len na prvý pohľad javia ako simultánne, samostatne popri sebe existujúce línie a chcieť ich oddeliť znamená sústrediť sa len na ich prvoplánové motivické čítanie. V skutočnosti sa navzájom prelínajú a prekrývajú. Ukazuje sa totiž, že v Sadovskej doterajšej tvorbe sa historické, ale najmä archetypálne kontexty tela a jeho vizionársky retrospektívne rekonštrukcie nedajú celkom „odrezať“ od rétoriky súčasnej obraznosti podmienenej reálne zažitými osobnými skúsenosťami.  …

…  Z aspektov Sadovskej chápania telesnosti napokon nemožno vylúčiť ani spôsob jej umeleckej sebaprezentácie prostredníctvom parodického napodobnenia vizuálu a layoutu módneho časopisu pre ženy. Jej sebaironická štylizácia do podoby star na obálke nie je len ostentatívnou kritikou namierenou voči masmediálnemu ideálu ženy, ale aj výrazom pokusu konfrontovať zbrane súčasnej konzumnej kultúry – najmä reklamy a médií – s rafinovanými stratégiami súčasného umenia ignorovaného kvôli nedostatku propagácie a prvoplánovej atraktivity ešte stále väčšinou „kultúrnej“ verejnosti.

Zora Rusinová

Pod názvom V zajatí abecedy tela bol text pôvodne publikovaný v časopise SADO 2, autorský časopis SADO je vydávaný v dvoch verziách, slovenskej a anglickej, vydavateľ: Dorota Sadovská, v Bratislave 2007, strana 58-69, www.sadovska.sk

 In contemporary theory the prevailing opinion is that "postmodern art depicts the body as an empty container ... the human figure as empty in itself or emptied out“ (McEvilley), because artists often concentrate on the torso, anatomically interesting fragments, or sexual symbols, or they probe into the entrails, and the face ceases to be the bearer of meanings. But this loud emphasis on corporeality and seeming absence of spiritual content may have the effect of provoking more intensive reflections on the duality of body and soul, since due to the figurative tradition of Western culture and art we have a deeply ingrained perception of their complementarity. It seems that what has really been emptied out is not actually the body, but rather the forms for expressing its spiritual contents.

For me Dorota Sadovská's work evokes these very questions, where her representation of

a body – whether her own or someone else’s – seems to incline towards the polarity of both the abovementioned components. This observation is also strengthened by the fact that the author herself, seeking to subject her work to theorists' reflections, chose to divide her works into two sections: one associated with religious motifs, where symbolic and cultural meanings of the body are thematised through iconography, and another which brings to the surface the existential givens of the body, anchored in its biological, gender and social context. However, both expressive positions seem only at first sight to be existing side by side in mutual independence, and any attempt to separate them would mean to concentrate solely on their first-level motivic reading. In actual fact they intersect and overlap. That is to say, it becomes evident that in Sadovská’s work to date the historical and especially archetypal contexts of the body, and its visionary retrospective reconstructions, cannot be fully "cut off" from the rhetoric of contemporary symbolism conditioned by lived personal experience. …

…  Finally from the aspects of Sadovska‘s understanding of corporeality, one cannot exclude the manner of her self-representation through mocking up visual image and layout of a fashion magazine for women. Her self-ironic stylisation as cover girl is not only a demonstrative criticism aimed at the mass media ideal of woman, but it also expresses an attempt to spike the guns of contemporary consumer culture – advertising and the media in particular – with the refined strategies of contemporary art, which is ignored because of insufficient promotion and its constant lack of immediate appeal for most of the "cultured" public.

Zora Rusinová

The entire text was originally published in the magazine SADO 2 with the title In the Grip of Body Language by Zora Rusinová. Publisher: Dorota Sadovská, in Bratislava, Slovakia 2007, pp. 58-69, www.sadovska.sk

                          ZPĚT